Je koniec februára a teda čas na jarný poriadok vo Vašej záhrade. Tu je zopár tipov,
rád a návodov ako Vašu záhradu prebudiť a pripraviť na sezónu.
STROMY
Najskôr treba odstrániť-ostrihať polámané a vyschnuté konáre. Na jar sa začína
s presvetľovacím a zmladzovacím rezom (teplota nesmie byť menšia ako -5°C), ale
treba dbať, aby vzniknuté rezné plochy boli dostatočne ošetrené-zahladenie rán latexom,
čím sa zabraňije infekcii. Najlepšie je ak sa reže čo najkolmejšie aby rezná plocha bola
čo najmenšia. Takéto jarné opatrenia majú za následok hustejšie a zdravší rast stromov
s bohatým kvetenstvom. Treba pamätať aj na ošetrenie stromov prosti škodcom. A to ešte
pred ich zakvitnutím. Samozrjeme praskliny, ktoré sa vytvorili na konároch a kmeni treba
dôkladne ošetriť. Po oteoplení treba všetkým ihličnanom dopriať dostatočnú zálievku.
VÝSADBY
Práve jar je najideálnejšou dobou pre výsadbu. Stromy je treba vyberať starostlivo,
aby rastlina bola kvalitná s dobre zapestovanou korunou, pevný a rovný kmeň a samozrejme
nerozpadávajúci sa, pevný v jute obalený koreňový bal. Na jar sa sadia hlavne chúlostivejšie
ihličnany a vždyzelené druhy a z listnatých drevín sú to hlavne budleja, ibištek, magnólia,
akrinídia, či breza, ktoré sa na ujímajú na jeseň horšie.
SUBTROPICKÉ DREVINY
Zimujúce druhy v nádobách treba ostrihať a odstrániť všetky súché a poškodené
časti, ale aj dlhé výhony, ktoré narúšajú tvar. Rez je dobré uskutočniť ešte pred pučaním.
OKRASNÉ KRY
Najkôr treba odstrániť miesta poškodené mrazom. Jar je vhodným obdobím na
zrezanie okrasných krov kvotnúcich na konci leta. Odkvitnuté vresovce treba ostrihať.
Vytvorené pukliny treba ošetriť. Vždyzeleným krom a rododendronom treba dopriať po
oteplení dobrú zálievku. Na jar sa začína s presvetľovacím a zmladzovacím rezom
(teplota nesmie byť menšia ako -5°C), ale treba dbať, aby vzniknuté rezné plochy boli
dostatočne ošetrené-zahladenie rán latexom, čím sa zabraňije infekcii. Najlepšie je ak sa
reže čo najkolmejšie aby rezná plocha bola čo najmenšia. Taktiež sa nezrezáva zhora,
ale vetvy staršie ako 4 roky sa zrežú priamo pri zemi, alebo tesne nad mladou postrannou
vetvou. Takéto jarné opatrenia majú za následok hustejšie a zdravšie porasty, plné nových
postranných výhonov a tiež husté kvetenstvo.
Spätný rez sa uplatňuje pri kroch kvitnúcich na jar (Zimolez, zlatovka, pajazmín,
trojpuk, kéria, kolkvícia, vajgela, štedrec), ale až po ich odkvitnutí.
Kry kvitnúce v lete (Hypericum, Potentilla, Spiraea-okrem Sp. Snowmound a Sp. van
Houttei) sa zrežú na 2-3 očka na jednoročnom dreve pre bohatý rast.
Pri rododendronoch, pierisoch a azalkách sa odstraňujú suché kvety a reže sa po
odkvitnutí, ale veľmi opatrne.
RUŽE
Najskôr je potrebné odastrániť zimný kryt a odrezať výhony, ktoré sú poškodené
a vysušené, poprípade sú staré alebo slabé. Režeme tak, aby na kríčkovitých ružiach
ostali 2-3 púčiky, druhy s bujným rastom zrežeme na 5-8 púčikov. Pri popínavých druhoch
zrezávame len bočné výhony. Stromčekové ruže sa skracujú menej ako záhonové
a veľkokveté druhy. Mnohokveté a trpasličie mnohokveté ruže zrezávame o 1 až 2 tretiny
a odstraňujeme neproduktívne drevo. Miniatúrne ruže vyžadúju najmenej pozornosti, zrežú
sa iba odumreté konáre a skracujú sa bujne rastúce výhony. Je treba dať pozor aby boli aj
čiastočne zatienené a nespálilo ich ostré jarné slnko. Ruže sa hnoja po reze na jar.
Jar je samozrejme vhodným obdobím aj na výsadbu nových ruží do vašej záhrady.
Miesto výsadby treba dostatočne skypriť, obohatiť o humus,ktorý sa zapracuje do hornej
vrstvy pôdneho profilu. Pôda však musí byť dostatočne obschnutá. Stanovište musí byť
dostatočne presvetľené a voľné. V prípade príliš dlhých koreňov ich treba skrátiť aby sa vo
vykopanej jame neohýbali. Ružu vysadíme tak, aby miesto štiepenia bolo v hĺbke 2-5cm.
ŽIVÝ PLOT
Vhodný čas na strihanie tvarovaných živých plotov je vtedy, keď teplota vystúpi nad
nulu po niekoľkých dní. V prípade zakladania nového živého plota je vhodný mesiac marec.
Treba dodržať vhodné odstupy-spony rastlín v závislosti od velkosti rastlinného materiálu aj
samotného druhu.
TRVALKY
Hneď ako to počasie dovolí je dobré vysádzať skoro kvitnúce otužilé trvalky. Najskôr
treba skontrolovať už existujúce záhony v akom sú stave a čo im chýba. Rozrastené trsy
trvaliek, ktoré sú už staršie je trba vykopať a rozdeliť rýľom na niekoľko častí a znova
zasadiť. To napomáha ich bohatému rastu. Medzi prvé trvalky, ktoré sa na záhrade objavujú
sú tie, ktoré prečkali zimu v podobe podzemku, napr. hľuzy – napr. tavolín (Eranthis
hyemalis) kvitnúci na žlto. K prvým trvalkám ukazujúcim sa na záhrade patria aj kosatce
(Iris) a poniklec (Pulsatilla), ktoré kvitnú v odtieňochmodrej a fialovej.
Pre novú výsadbu treba vytvoriť vhodné podmienky a to nakypriť pôdu do hĺbky 30-
40cm, alebo vykopať jamu, ktorej objem bude 2-3 násobne väčší ako kvetináč. Pri výsadbe
treba dbať aby nedošlo k poškodeniu koreňovej sústavy, a hĺbka výsadby je taká aby
koreňový bal navyčnieval nad povrch, no zároveň nebol ani ponorený. Na zasypanie jamy je
vhodné použiť kvalitný záhradný substrát. Po novej výsadbe trvaliek je potrebné, aby boli
dostatočne zalievané a v nasledujúcich týždňoch po výsadbe. Kvalitná zálievka prenikajúca
aj do spodnejších vrstiev pôdy zaručí, že koreňová sústava nebude iba plytka, ale práve
naopak rastliny budú dostatočne zakorenené a teda suchšie letné mesiaceprežijú bez
problémov. Na udržanie vlhka a na zníženie výparu je dobré takéto záhonu mulčovať.
TRÁVY A PAPRADE
Pri trávach a papradiach je jarná údržba pomerne jednoduchá. Suché steblá je
potrebné ostrihať. Steblá sa režú tesne pri zemi. Uvoľní sa tak miesto pre mladé výhonky
a rastliny pôsobia oveľa zdravším dojmom. Veľké rozrastené trsy je možné vybrať
a rozrezrať. Vzniknuté menšie trsy sa opäť zasadia. Trávy (Miscanthus sinensis, Pennisetum
japonicum), ktoré sa v záhone ponechajú pre zimný efekt sa zrežú na výšku 5-10cm
o zeme.
CIBUĽOVINY
Najskôr sa objavujú jarné cibuľoviny ako krokusy (Crocus falvus, Crocus x hybrida),
snežienky (Galathus nivalis) či scily (Scilla siberica) kvitnúce na bielo alebo modro. Ak sa
však neobjavujú na miestach kde boli vysadené cibuľky, najakôr to znamená nedostatok
svetla. Preto je dobré si označiť alebo aspoň zapamätať miesta, kde sa sneh roztopil ako
prvý. Ďaľšími typickými cibuľoviny objavujúcimi sa na záhrade na jar v marci sú modrice
(Muscari), narcisy (Narcissus), voňavé hyacinty (Hyacinthus) s veľkými hľuzami, ale aj
fialky (Viola). Tieto krásne kvitnúce cibuľoviny sa objavia vo Vašej záhrade, ak ste ich
vysadili na jeseň, alebo v minulých rokoch.
DVOJROČNÉ RASTLINY
Jar je vhodným obdobím aj na výsev a výsadbu dvojročiek. Atraktívne sú sirôtky,
ktoré možno zohnať v rôznych farbách a veľkostiach. Rastú v záhonoch ale aj v nádobách
na balkónoch. Ďalšími zástupcami sú sedmokrásky (Bellis), cheiranty (Cheiranthus) ale aj
nezábudky (Myosotis) či klinčeky (Dianthus).
LETNIČKY
V polovici februára možno pripraviť pareniská pre letničky ako lobélie, begónie či
klinčeky. Je potrebné dávať pozor, aby zemina nevyschla. Letničky sa vysievajú nie len do
parenísk ale niektoré sruhy aj do debničiek alebo priamo do voľnej pôdy.
OVOCIE
Čo sa týka ovocných stromov, akonáhle to počasie dovolí, je treba odstrániť
odumretú borku, mumifikované plody a tiež zaschnuté konáre, drevo s príznakmi
múčnatky, rakoviny alebo chrastavosti typisckej pre ovocné dreviny. Je to vhodná doba na
prerezávanie bobuľovín tak, že sa odstraňujú výhony staršie ako 4 roky černastej farby,
čo pomôže kvalitnému rodeniu. Hrubé jednoročné výhony sa nerežú vôbec. Hlboký rez je
vhodné pre ríbezle, egreše, maliny ale aj ďaľšie ovocné kry. V marci sa prihnojujú a robí sa
nová nástielka okolo kmeňov (napr. z pokosenej trávy). Výhony napadnuté múčnatkou je
potrebné taktiež odstrániť.
Taktiež je to vhodná doba na vysádzanie nových ovocných stromov (marhule, orechy,
broskyne, maliny). Ak sa v odstránenej borke objavili nejaký škodci alebo ich zárodky, je
treba pripraviť postrek, napr. osvedčený Oleoekol, ktorý sa používa po pučaní stromov. Proti
častej kučeravosti broskýň, škrnitosti listov a mnohým ďaľším možno použiť Kuprikol 50.
ZELENINA
Zeleninové záhony, ktoré sú po zime uvoľnené zaplníme novými rannými druhmi
zeleniny (mrkva, špenát, šalát,…). V prípade skorých odrôd mrkvy je marec ideálnym časom
pre sejbu. Stačí 0,5 g osiva na m2 zmiešaný s jemným a suchým pieskom pre rovnomerné
osiatie. Vysiate semienka je treba zahrnúť humóznou zeminou a utlačiť doskou. Keď počasie
dovolí a pôda nie je premokrená možno vysádzať aj cibuľu a redkvičku. Rajčiny a papriky
možno vysievať v druhej polovici mesiaca vo vykurovanom skleníku, alebo do nádob, ktoré
treba umiestniť na parapet, ale iba v prípade že je tam dostatočné teplo a tiež treba dávať
pozor aby substrát nevyschol. Je dobré ak sa týždeň alebo dva týždne pred výsadbou do
voľnej pôdy otužujú. To znamená, že treba počas týchto týždňov pravidelne v skleníku
vetrať, rastliny si tak ľahšie privyknú na nové prostredie, do ktorého budú vysadené.
Zemiaky treba nechať naklíčiť, aby boli pripravené na sadenie, skoré druhy možno vysádzať
v druhej polovici marca.
TRÁVNIK
V prvom rade treba ustriehnuť počasie. S jarným upratovaním možno začat, keď
ranné a večerné mrazy sú len zriedkavé a pôda je dostatočne suchá.
Najskôr treba trávnik očistiť od všetkých nečistôt. Na to najlepšie poslúžia oceľové
hrable, ktoré volíme tak, aby sme počas čistenia odstránili čo najviac nečistôt. Platí, čím
hustejšie hrable, tým viac odstránených nečistôt.
V prípade, že napadnutá plocha je malá stačí ju dôkladne vyhrabať, napadnuté
zvyšky trávy odstrániť a o zvyšok sa postará príroda sama. Ak však plochy sú väčšie
a pleseň je zjavne rozšírená je dobré použiť postrek širokospektrálnym fungicídom. Tieto
plochy trávnika potom prekypríme-prevzdušníme a vykonáme dosev. Valcovanie trávnika
sa na jar neodporúča.
Najlepšou prevenciou pre trávniky je kvylitné prevzdušňovanie, najlepšie pomocou
špecializovanej techniky. Prevzdušňovacie nástroje do pôdy vyrežú valcovité otvory do hĺbky
10-15cm, ktoré je treba pri vlhkejších pôdach zasypať pieskom. Ak je pôda menej kvalitná
možno namiesto pieku použiť preosiaty kompost alebo rašelinu s pieskom. Menej vhodné je
používanie rýľovacej vidly. Aj v tomto prípade je potrebné vzniknuté diery zasypať pieskom.
Po očistení a prevzdušnení trávnika je dobré aplikovať jarné hnojivo vo forme
dusíkatých hnojív, ktoré sa na trávnik aplikuje postrekom, čím sa zabezpečí rovnomerné
rozprestretie hnojiva.
V prípade potreby plochy,ktoré sú preriedené alebo vymrznuté je dobré dosiať
kvalitnou zmesou, najlepšie takou, ktorá bola použitá pri prvotnom zakladaní trávnika,
alebo aspoň takou, ktorá je jej podobná.
Veľkým problémom pre trávniky po zime sa stáva snežná pleseň (Fusarium
nivale),ktorá sa prejavuje na trávniku práve na jar. trávnik začína odumierať – vysychať
v rôzne veľkých a nepravidelných tvaroch a pri vlhkom počasí sa vytvára na trávniku
povlak z bielo-ružovej plesne. Príčinou tohto ochorenia je najčastejšie nesprávne hnojenie
trávnika dusíkom, teda jeho prebytok. V takom prípade možno po trávniku rozsypať vápno
pre zníženie kyslosti. Príčinou ale môže byť aj nedostatočné prevzdušňovanie pôdy,
neodstatočná prítomnosť draslíka v pôdnom profile, či dlhodobá snehová prikrývka.
Nežiadúce sú aj rastliny označované ako buriny, napr. žihľava, púpava,…V takom
prípade ak sa vyskytujú v malom množstve treba ostrániť mechanicky, ak sú však veľmi
rozšírené je treba použiť selektívny herbicíd.
Teraz je takisto vhodná doba na zakladanie nového trávnika. Treba dať pozor aby
boli vytvorené správne pôdne podmienky. Trávnik treba prvý krát kosiť až podisahnutí výšky
7-8cm.
SKALKA
Najskôr treba odstrániť zimný kryt, zvyšky napadaného lístia a odumreté rastliny.
Následne sa dosype substrát a upevnia sa uvoľmené kamene, pričom treba dávať pozor,
aby nedošlo k nejakému poškodeniu rastlín. Takisto je možné skalku dopĺňať novými
rastlinami.
NIČENIE BURINY
Na záhrade sa neukazujú len okrasné druhy, ale je to aj čas nežiadúcich druhov-
burín. Je treba dávať pozor najmä na trváce druhy ako nátržník husí (Potentila anserina),
pýr plazivý (Elytrigia repens) alebo pichliač roľný (Cirsium arvense). Ekologickým
spôsobom zabraňovania prerastaniu burín je nastielanie záhonov (napr. drvená kôra,
netkané textílie,štrk,…), čo napomáha aj lepšej mikroklíme.
ŠKODCOVIA
Najbežnejší škodca v záhradách je slimák-slizovec. Najúčinnejšia ochrana sú
insekticídy a bioinsekticídy. Ale sú známe mnohé ďaľšie riešenia ako vysádzanie rastlín,
ktoré slimáky odpudzujú. No tie nie sú tak spoľahlivé.
Tipula bahenná je nebezpečná v larválno štádiu hlavne na jra a na jeseň. Na jar
dokáže zničiť celú zeleninovú záhradku. No môže poškodiť aj trávnik. Boj s ním je veľmi
obťiažny a nie vždy účinný, no vo všeobecnosti platí, že škodí najmä v záhradách bez
údržby.
Drôtovce v larválnom štádiu poškodzuje korene rastlín tak, že vyhryzáva chodby do
cibuliek kvetov a do koreňovej zeleniny.
Byľomor parazituje svojimi larvami na okrasných druhoch ako je agát, gledíčia,
krušpán alebo lipa. Vo všetkých prípadoch poškodzujú listy. Je možné použiť insekticíd.
V záhrade sú aj druhy hmyzu prospešné pre záhradu, ako lienky (ničia vošky),
zlatoočky, pestrice alebo pavúky.
JAZIERKO
Najskôr je potrebné skontrolovať technické zariadenie (osvetlenie, čerpadlo,
filter,…), či neboli poškodené mrazom. Následne treba odstrániť z jazierka kal (jazierkový
vysávač, wap zariadenie,…), zvyšky napadaného lístia a iné nečistoty. Je dobré do vody
pridať biologický čistič proti tvorbe rias. Čo sa týka rastlín, odumreté časti treba ostrihať
a rozrastené porasty preriediť, ak je treba zasadiť nové. Je potrebné skontrolovať pH vody,
kvôli prítomnsti rýb, a tiež treba dbať na jej okysličovanie, čo zabezpečujú plávajúce rastliny
alebo čerpadlá.
